Pôvod platenia a konečná podoba


História peňazí siaha až doby kamennej a neskôr bronzovej. Najstaršia podoba peňazí sa objavuje zhruba pred 11 000 rokmi, vtedy mali podobu dobytku a hospodárskych plodín. Už veľmi dávno sa používali pojmi ako pecunia a capita. Teda z latinčiny do slovenčiny to preložíme ako peniaze a kapitál.
říční mušle

Peniaze podobné tým, aké poznáme dnes, sa objavili okolo roku 3500 p.n.l. v Mezopotámii. Pravdepodobne vznikali súvisle so vznikom písma kvôli správnemu dorozumeniu sa pri prvých formách obchodovania. Vtedy mali podobu strieborných krúžkov a vážili 8,5 gramov. V tej dobe sme poznali aj nechválne, no žiaľ skutočne známy obchod s otrokmi. Otrok stál vtedy desať až dvadsať takýchto strieborných krúžkov. Za jeden krúžok sa dalo kúpiť až 200 litrov sezamového oleja.

Prvé mince, ktoré boli vyrazené, majú pôvod až v roku 640 p.n.l. a to v Lýdii. Išlo o kotúčiky vyrobené zo zliatin zlata a striebra, ktorým sa vravelo elektrum. Strieborné mince boli používané v Aténach, v Ríme, kde nahradili dovtedy používané platidlo v podobe bronzových tyčiniek. V Číne sa používali morské ulity kauri a malé dýky či kusy jelenice, no ale takisto prvé papierové peniaze.

Fakt, že peniaze mali veľa foriem by mohol naznačovať, že je ich forma v podstate nepodstatná. No vtedy sa tak ešte neuvažovalo a každá z týchto foriem mala svoju váhu, hodnotu. Niektoré mali nízke hodnotu, niektoré zasa naopak vysokú. Niektoré sa používali k rituálom. Už pravekí ľudia boli nositeľmi výnimočnosti, teda nebola to  taká primitívna spoločnosť, ako by sme si možno dnes mysleli.

meče
V minulosti teda peniaze slúžili takisto ako v súčastnosti, k množstve vecí. Okrem spomínaných kusov dobytka a drahých kovov boli používané kosti, lastúry, nože, cigarety, zuby z veľryby, fľašky piva a podobné, dnes už abstraktné formy platenia. Nakoniec sme však ako spoločnosť prišli k záveru, že peniaze by mali mať tieto vlastnosti:

        Prenosnosť, odolnosť voči opotrebovaniu, rozlíšiteľnosť, stabilitu a žiaľ, limitovanosť.